všetky múdrosti Antoine de Saint-Exupéry
ja, čo mám tak rád lásku, čo tu hľadám? ide o úctu k človeku prostredníctvom jednotlivca, galeje nie sú tam, kde sa kope krompáčom,,, galeje sú tam, kde údery krompáča nemajú zmysel a nespájajú toho, kto kope, so spoločenstvom ľudí, preto sa snažíme utiecť z galejí, dospelí sú rozhodne až neuveriteľné čudní, dokonalosť sa nedosahuje vtedy, keď už nie je možné nič dodať, ale vtedy, keď nie je možné nič odobrať, dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné, deti musia byť k dospelým veľmi zhovievavé, darovať, to znamená, ako by si preklenul most cez priepasť samoty, čokoľvek živé si pripútaš k sebe, si za to zodpovedný, čo dáva zmysel životu, dáva zmysel i smrti, človek, ktorý umrie v mene zdokonalenia ľudského poznania či liečenia chorôb, slúži životu aj svojou smrťou, človek vníma len taký svet, ktorý v sebe nosí, človek sa naplno prejaví, až keď si zmeria svoje sily s prekážkou, človek poznáva sám seba, keď zápasí s prekážkami, na to potrebuje nástroj, potrebuje hoblík alebo pluh,,, alebo lietadlo, človek nikdy nie je spokojný tam, kde je, človek nesie v sebe niečo väčšie, ako je on sám, človek musí dlho žiť, aby sa stal človekom, človek je ten, kto v sebe nosí vyššiu bytosť, než je sám, človek je osamelý aj medzi ľuďmi človek bohatne aj zo svojich útrap, človek bez aktívnej spoluzodpovednosti nie je k ničomu, čím viac dávaš, tým sa stávaš väčším, čím ťažšia je práca, na ktorú v mene lásky venuješ svoje sily, tým väčšie je tvoje nadšenie, čím by som bol, keby som sa neangažoval? na to, aby som bol, musím sa angažovať, čas, to nie sú presýpacie hodiny, čo hlcú svoj piesok, ale žnec, ktorý viaže svoje snopy, čas, ktorý si strácal pre svoju ružu, robí tvoju ružu takou dôležitou, byť verný totiž predovšetkým znamená byť verný sebe, byť človekom, znamená byť zodpovedným, a to znamená hanbiť sa za bolesť, ktorú spôsobujeme, báseň je výstup na horu, autorita si zakladá predovšetkým na rozume, áno, existujú len spoločenské drámy, len nemocné dieťa je niečo dramatického, a s drámou sa stretávame len u druhých, ale nikdy u seba, naše ja nie je nikdy dramatické, ale pesničky sa stanú pornografiou lásky, keď sa obracajú k citom, keď chcú dojímať, je to žrádlo pre psy, ak pracujeme len preto, aby sme získali hmotné bohatstvo, staviame si väzenie, zatvárame sa do samoty s mincou z popola, za ktorú si nemôžeme kúpiť nič, pre čo sa oddá žiť, ak niekto bedáka, že ho zradil svet, robí tak preto, lebo to on zradil svet, ak niekto narieka, že láska mu nepriniesla šťastie, robí tak preto, lebo v láske klamal sám seba, láska nie je len podarúnok, ktorý sa prijíma, ak nechceš mať svoj podiel v porážkach, nebudeš ho mať ani vo víťazstvách, ak chceš rásť ty sám, stretaj sa so svojimi rozpormi: vedú ťa k bohu, to je tá jediná možná cesta, a preto rastieš, ak prijmeš utrpenie, ak chceš pochopiť slovo šťastie, treba ho chápať ako odmenu a nie ako cieľ, ak chcem posúdiť cestu, obrad, či báseň, dívam sa, aký z nich vzišiel človek, alebo počúvam, ako búši jeho srdce, ak človek vo svojej podkrovnej komôrke prechováva túžbu, ktorá je dostatočne silná, zapáli zo svojej podkrovnej komôrky svet, ak budeš pod zámienkou, že ti ide len o podstatné, pohŕdať prejavmi lásky, bude tvoja láska iba prázdnym slovom, aby sme sa stali človekom, musíme dlho žiť, a tak objavíme s údivom, že existujú tajuplné stavy, ktoré nás oplodňujú, môžeme iba dýchať, keď sme s ostatnými spojení spoločným cieľom, ktorý je nad nami, a preto rastieš, ak prijmeš utrpenie,