všetky múdrosti Seneca
keď bujne vystrája mládenec, je to chyba, ak starec, je to šialenstvo, keď človek myslí len na seba a hľadá vo všetkom len svoj prospech, nemôže byť šťastný, keď túžiš po rozkošiach a vyhľadávaš rozkoš za rozkošou, pamätaj si, že si práve taký múdry, aká malá čiastka sa ti dostane z radostí, ktoré tieto rozkoše prinášajú, kniha je základom poznania, učiteľom vekov, vládcom kráľovstva ducha, koľko ráz som išiel medzi ľuďmi, vždy som sa vracal ako menší človek, krása sa pominie, hlúposť je večná, kto chce dôjsť k cieľu, ktorý si stanovil, nech neblúdi po mnohých cestách, ale nech sleduje cestu jedinú, kto chce uniknúť svojim starostiam, nepotrebuje inú krajinu, ale inú osobnosť, kto ide po ceste, má konečný cieľ, blúdenie je nekonečné, kto je priateľ, miluje, kto miluje, musí byť preto vždy priateľom, priateľstvo je vždy osožné, zatiaľ čo láska často zraňuje, kto nič nerobí, má dlhú chválu, kto sa chváli svojím pôvodom, vychvaľuje sa vlastne cudzím perím, kto sa odváži povedať sám sebe pravdu? kto, stojac uprostred zástupu pochlebníkov, nelichotí sám sebe najviac? kto sa povyšuje nestojí vysoko, kto vstúpi do nášho domu, nech skôr obdivuje nás, než naše zariadenie, lacná obľuba u ľudí sa získava lacnými prostriedkami, lakomá duša sa nenasýti nijakým ziskom, len odo mňa závisí, dokedy budem dobrým človekom, lenivosť je hlúposť tela, hlúposť lenivosťou ducha, leňochovi je každý deň dlhý, lepšie je zaoberať sa svojimi nedostatkami, ako cudzími, lož nemá hranice, lebo kto ide po ceste, ten má konečný cieľ, ale blúdenie je nekonečné, lož sa zväčša sama prezradí, aj keď spočiatku bola veľmi obozretná, ľudia by na tejto zemi žili veľmi pokojne, keby dve slová: moje, tvoje - bolo možné vykoreniť z duše každého človeka, ľudia dôverujú viac očiam, než ušiam, z toho vyplýva, že je dlhá cesta poučovania, krátka a účinná príkladmi, ľudia rozumejú, ale sami sa vraždia nevhodným spôsobom života, ľudská povaha je už taká, že sa jej najviac páči to, čo stratila, z túžby po tom, čo sme stratili, sme často nespravodliví k tomu, čo nám ostalo, márnivý mládenec hreší, márnivý starec šalie, medzi dvomi ľuďmi nech platí pre vzájomné dobro tento zákon: jeden aby zabudol, čo dal, a druhý aby nikdy nezabudol, že niečo dostal, mlčanie sa pokladá za priznanie, morálka národa a charakter ľudí sa podobajú zubom - čím sú skazenejšie, tým viac bolia, keď sa ich niekto dotkne, muž má byť svojej žene taký drahý, že sa napokon stane drahým aj sám sebe, na svete nám nič nepatrí, len čas, na tej istej lúke vôl hľadá trávu, pes zajaca a bocian jaštericu, na to, aby uškodil, má každý dosť síl, nadávky hlupákov treba vypočuť s rozvahou, nádej je poslednou útechou v nešťastí, najkrajšou ženskou vlastnosťou je mlčanie, najlepší prostriedok proti hnevu je odklad, najlepším liekom na hnev je čas, najlepšiu smrť má ten, koho keď umiera, oplakávajú svoji, najšťastnejší je ten, kto sa nenarodil, najväčšie zlo je odísť z počtu živých skôr, než si umrel, naozaj žiť znamená rázne konať, naša duša sa v ničom tak nekochá, ako vo vernom priateľstve, naše slzy ustanú skôr, než príčina trápenia, nebolo génia bez trochu bláznovstva, nedokážete si vzájomne úplne dôverovať? tak sa radšej rozlúčte, nehľaď na množstvo, ale na akosť svojich priateľov, nechce kraľovať ten, kto sa bojí, že bude nenávidieť,