všetky múdrosti Seneca
vedieť, kedy mlčať a kedy hovoriť, je veľká vec, veľa jedál spôsobuje veľa chorôb, veľké veci padajú na závisť, malé zasa rastú láskou, veľmi krátky a nepokojný je život tých, čo zabúdajú na minulosť, nedbajú na prítomnosť, no a boja sa budúcnosti, viac nás ničí vlastné pochlebníctvo, ako cudzie, vládcu lepšie chráni dôvera, než žezlo! vládnuť sám sebe je najväčším vladárskym umením, vojak si želá slávu, hoci za cenu vojny, vrcholom zla je odísť z kruhu živých prv, ako umrieš, všetko umenie je napodobňovanie prírody, všetko, čo dospelo k vrcholu, je blízko zániku, všetky neresti, ktoré sa dejú verejne, sú menej závažné, vtedy budeš mať pravé bohatstvo, keď uznáš, že šťastní sú tí, ktorým šťastie najmenej žičí, vyučovaním sa učíme, vždy odpusť druhému, sebe samému nikdy, za šťastného sa pokladaj vtedy, keď každá tvoja radosť sa rodí z teba samého, zdá sa, že len máloktorí sú si vedomí toho, že existuje čosi ako fyzická mravnosť, obyčajné slová a správanie prezrádzajú ich presvedčenie, že majú slobodu robiť so svojím telom, čo chcú, zo srdca prýštiace pohnútky sú práve také užitočné, akoby niekto predchádzal dobrým príkladom, zomrieť bez strachu zo smrti - to je závideniahodná smrť, zrkadlo na holenie je zlomyseľné: striehne, kedy sa porežeme, zvykajme si držať ďaleko od seba nádheru a snažme sa oceňovať veci podľa ich úžitkovej a okrasnej hodnoty, žena alebo miluje, alebo nenávidí, nič tretie nie je, ženský jazyk zamlčí len to, čo nevie, žiaden veľký duch nie je bez trošky bláznovstva, žiadne žgrglošstvo si nezaslúži úctu, okrem toho, ktoré sa týka času, žiadny dom nie je tak malý, aby nepojal veľa priateľov život chutí rovnako, či ho sŕkame zo zlatého pohára, alebo ho pijeme z kamenného krčahu, život meriame skutkami a nie časom, život nie je užitočný, keď žijeme len pre seba, životné útrapy učia umeniu mlčať, divitae bonum non sunt » materiálne bohatsvo nie je dobré, imperare sibi maximum imperium est » vládnuť nad sebou je najväčšia sila, nemo sine vitio est » nik nie je bez chyby, non fortuna homines aestimabo, sed moribus » nehodnotím ľudí podľa ich bohatstva, ale podľa ich zvykov, quam bene vivas refert, non quam diu » dôležité je, ako si žil, nie ako dlho, qui totum vult totum perdit » ten, čo chce všetko, stratí všetko, timendi causa est nescire » ignorancia je pôvodcom strachu, vivamus, moriendum est, » žime, lebo musíme zomrieť, peior est bello timor ipse belli, » samotný strach z vojny je horší ako vojna, ducunt volentem fata, nolentem trahunt, » osud vedie toho, kto chce, kto nechce, toho ťahá, si ad naturum vives, numquam eris pauper, si ad opiniones, numquam dives, » pokiaľ žiješ v súlade s prírodou, nikdy nebudeš chudobný, pokiaľ žiješ podľa mienky iných ľudí, nikdy nebudeš bohatý, quid dulcius quam habere amicum, cum quo audes ut tecum omnia loqui? » čo je príjemnejšie, než mať priateľa, s ktorým môžeme hovoriť tak ako sám so sebou? nemo liber est qui corpori servit, » lebo žiaden človek nie je skutočne slobodný, ak je otrokom svojho tela, si sapis, alterum alteri misce: nec speraveris sine desperatione nec desperaveris sine spe, » „ak ste múdri, prepojte tieto dva prvky: nedúfajte bez zúfalstva a nezúfajte bez nádeje, ignoranti quem portum petat nullus suus ventus est, » ten, kto nevie, aký prístav hľadá, nie je u nikoho obľúbený, nemo autem regere potest nisi qui et regi, » nikto nemôže vládnuť, pokiaľ nie je schopný vydržať byť ovládaný, non qui parum habet, sed qui plus cupit, pauper est, » nie ten, kto má málo, ale ten, kto chce viac, je chudobný,